Budovy zatepľuje recyklovaným textilom: „Dokážeme pokryť celú výstavbu na Slovensku!“

Autor: Ing. Ján Plesník

Recyklácia textilu je jedným z najstarších procesov. Keď sa pozriete na mestá zhora, vidíte zas mnoho plochých striech, ktoré môžeme obnoviť, čím by sa zlepšila ich úspornosť. My tieto dve oblasti kombinujeme v našich produktoch a materiáloch, hovorí v rozhovore MIROSLAV FUTRIKANIČ.

Miroslav Futrikanič je riaditeľom spoločnosti SK-TEX, ktorá odpadový textil používa na výrobu izolácií či materiálov na zadržiavanie vody.

V rozhovore sa dozviete:

• aké vlastnosti robia textil ideálnym materiálom pre stavebníctvo,
• ako prebieha proces premeny a zužitkovania použitých odevov,
• prečo preferuje predávať svoje produkty na Slovensku, a nie do zahraničia
• a ako dokáže prispieť k cieľom obnovy verejných budov s využitím energetických služieb.

Venujete sa využívaniu nepotrebného odpadového textilu na obnovu budov. Ako ste sa dostali k recyklácii textilu v stavebníctve?

V podstate to bola len ďalšia možnosť, kde sa takýto textil dal využiť. Naša spoločnosť dlho pracovala pre automobilový priemysel, kde bolo to využitie veľmi podobné. Pre nás bol teda posun do sektora stavebníctva logický krok na ďalší rozvoj.

Na Slovensku je to veľmi aktuálna téma, máme mnoho budov, ktoré potrebujú obnovu, vyše polovica rodinných domov, tri štvrtiny verejných objektov. Európska smernica, ktorú sa Slovensko zaviazalo dodržať, počíta s obnovou až troch percent verejných budov za rok. Zapájate sa do tohto úsilia?

Určite, a chceme v tom pokračovať. Predpokladáme, že v tejto oblasti sa naše materiály budú v budúcnosti využívať stále vo väčšej miere. Keď sa pozriete na mestá zhora, vidíte mnoho plochých striech, ktoré by vedeli byť zrekonštruované, tým pádom aj zlepšené ich teplo-technické parametre, využitím našich materiálov by sme ich vedeli výrazne posunúť vpred a dopomôcť aj v plnení plánov a záväzkov. Napríklad aj využitím garantovaných energetických služieb, kde sa počíta priamo s investíciou pokrytou samotnou úsporou.

Akými konkrétnymi vlastnosťami je práve textil užitočný v oblastiach, ktoré menujete?

Stačí, keď si to porovnáme s dôvodmi, prečo si ho obliekame. Teda aby nám bolo teplo alebo aby nás ochladil. To sú termoizolačné vlastnosti. Ďalšia je akustika. Textil dokáže pohltiť nechcené zvuky. Treťou je vodná retencia, to znamená, že šaty navlhnú, šaty vyschnú a tento proces, ktorý vieme využiť, je spomalenie alebo zadržiavanie vody v priestore. Vieme tak lepšie reagovať napríklad na klimatické zmeny.

Môžete to teda opísať krok po kroku, od vyhodenia textilu do zberných nádob až po vaše finálne produkty?

Recyklácia textilu je jedným z najstarších recyklačných procesov. Už rodiny – zberači, takzvaní handričkári, ktorí textil zbierali, z neho vyrábali niečo nové. Keď to zjednodušíme, v tomto sa v podstate nič nezmenilo. Aj teraz platí, že ľudia niekam odložia nepotrebné textilné materiály, ideálne do špeciálnej zbernej nádoby, následne niekto príde, zbernú nádobu vezme, roztriedi na veci, ktoré sú nositeľné a ktoré je treba zrecyklovať. K nám sa potom dostáva textil z tej druhej kategórie, teda poškodený alebo inak nevhodný na ďalšie nosenie. Procesov konkrétneho spracovania môže byť veľa. V našom konkrétnom prípade ho roztrháme na jednotlivé vlákna a tie potom musíme nejakým spôsobom spojiť.

Ako to robíte?

Využívajú sa na to termopojivé vlákna, ktoré sa čiastočne natavia teplom a na seba nalepia ten zvyšok. Čiže to, čo roztrháme, opäť sformujeme do rúna, rúno pošleme do špeciálnej pece, kde sa formátuje na potrebnú hrúbku. Rôznymi zmesami vlákien dosahujeme vlastnosti, ktoré potrebujeme. Ak chceme akustiku, potrebujeme viac jemných vlákien, keď teplo, opäť záleží na tom, kde to teplo chceme, ak ho chceme vo vnútri budovy, je dobré mať nejaké prírodné vlákna, ktoré nám regulujú vnútornú vlhkosť. Ak ho chceme mimo budovy, ideme na plnú syntetiku. To isté platí aj pri retenčných doskách, ktoré sa využívajú na zádrž vody. Ak potrebujeme, aby voda pretiekla rýchlejšie, použijeme syntetiku, pretože vodu nenasiakne až v takej miere. Sú to hrubšie vlákna, čiže vytvárame drenáž. Tam, kde potrebujeme vodu podržať, zakomponujeme jemnejšie vlákna, vďaka ktorým bude medzivlákenného priestoru viac a voda sa v ňom udrží lepšie.

Čiže dá sa povedať, že ide o textil, ktorý by inak skončil na skládke alebo v spaľovni.

Teoreticky áno.

Čoskoro Slovensko zavedie povinný zber textilu a cieľom by malo byť, aby sa lepšie zhodnotil. Akú máte kapacitu na spracovanie textilu dnes, ste pripravení ju rozširovať?

Dá sa povedať, že dokážeme pokryť celú výstavbu na Slovensku. Momentálne spracúvame niečo cez dve a pol tisíca ton. V minulosti to bolo aj viac, ale aktuálne sú odbytové možnosti viac ohraničené. Inštalovanú kapacitu máme takmer päť tisíc ton, takže teraz využívame zhruba polovicu. Ale ako hovoríte, na Slovensku nás čaká v budúcnosti oveľa väčšie množstvo textilu, ktoré bude potrebné zrecyklovať, kapacity na to máme a aj keby prestávali stíhať, nové sa dajú v priebehu času relatívne rýchlo vybudovať.

Čo je prekážkou, prečo vám chýba odbyt?

Hlavným problémom nie je pozbierať, vytriediť, zrecyklovať, vytvoriť produkt, ale hlavným problémom je jeho umiestnenie na trh. Niekto tie koncové produkty musí začať používať. V rámci celého odpadového hospodárstva by ale mal byť ten najväčší dôraz na chápaní, že namiesto toho, aby sme vytvárali hory odpadu, máme radšej primárne suroviny šetriť.

A kam momentálne dodávate vaše produkty?

Závisí od toho, ktoré konkrétne. Čo sa týka automobilového priemyslu, väčšinou do zahraničia. A čo sa týka izolácií, to hlavné odbytisko je Slovensko. Na domáci trh sa aj chceme zameriavať, pretože aj táto sféra sa priamo týka uhlíkovej stopy. Transportovať ľahké materiály, naše produkty, niekam ďaleko je vysoká záťaž pre životné prostredie. My sa chceme zamerať na to, aby všetok odpad, ktorý sme si na Slovensku vytvorili, sme na Slovensku aj spotrebovali.

Dá sa teda povedať, že využitie vašich produktov na obnovu budov alebo v stavebníctve znižuje uhlíkovú stopu?

Jednoznačne. Keď si porovnáte, akú energetickú spotrebu vytvorí roztavenie jednej tony kameňa na vytvorenie jednej izolácie, ide o nepomerne väčšie množstvo energie ako napríklad na prepracovanie jednej tony textilu. Takže už len v tomto je tá naša uhlíková stopa oveľa, oveľa nižšia ako pri bežných stavebných materiáloch. Ďalšie pozitívne vlastnosti sa objavujú, keď sa pozrieme na parametre materiálov, životnosť a podobne.

Čo sa týka využitia pri budovách, dodávate produkty hlavne na nové stavby alebo aj na obnovu starších objektov?

Momentálne sa používajú hlavne pri nových, ale dopyt máme aj od ľudí, ktorí robia rekonštrukcie. Väčšinu tepelných izolácií, ktoré predávame, predávame fyzickým osobám, nepredávame to developerom. Ľudia vo svojich domoch, ktoré si rekonštruujú, naše izolácie využívajú radi a opakovane. Avšak aj firmy, ktoré sa s našou izoláciou stretli a pracovali s ňou, sa k nám pravidelne vracajú, čiže to je aj dôvod, prečo aj bez nejakej reklamy náš biznis pomaličky rastie.

Máte skúsenosti aj s obnovou pri verejných budovách?

Áno, pracovali sme aj na rôznych verejných budovách, obecných úradoch a podobne. Máme v tom skúsenosti. Čo sa týka väčších stavieb, tam sa rozbiehajú projekty s pomocou Plánu obnovy, postupne dostávame dopyty. Aktuálne máme viacero prebiehajúcich ponukových konaní, uvidíme, ako to celé dopadne. Keď sa bavíme o zelených strechách, momentálne je našim veľkým dvorným odberateľom napríklad Kaufland, tam sme s našimi materiálmi vytvorili riešenia na zelené strechy, to isté sa týka retenčných parkovísk.

Čo sú retenčné parkoviská?

Sú to špeciálne navrhnuté parkoviská, ktoré nielen slúžia na parkovanie vozidiel, ale zároveň plnia funkciu zadržiavania a riadenia dažďovej vody. Ich dizajn je prispôsobený na efektívne hospodárenie s dažďovou vodou, čo prispieva k znižovaniu rizika povodní a zlepšuje ochranu životného prostredia. Tieto parkoviská sú vybavené systémami, ktoré umožňujú zber, filtráciu a pomalé odvádzanie zrážkovej vody. Jednou z hlavných charakteristík retenčných parkovísk sú priepustné povrchy vyrobené zo špeciálnych materiálov, ako sú dlaždice, trávne rošty alebo štrkové vrstvy, ktoré umožňujú vode vsakovanie priamo do zeme. Okrem toho môžu mať pod povrchom zabudované retenčné nádrže, ktoré vodu dočasne zadržiavajú a pomaly ju uvoľňujú do kanalizačného alebo vsakovacieho systému. Hlavnými výhodami retenčných parkovísk sú znižovanie záťaže na mestskú kanalizáciu počas intenzívnych dažďov, prevencia povodní a erózie pôdy, ako aj zlepšovanie kvality vody v dôsledku jej filtrácie.

Zdroj: EURACTIV, 08.10.2024

Udržateľnosť v stavebníctve: Prvky zelenej infraštruktúry -ekologické a ekonomické stavebné riešenia

Rozhodovanie o území - systémové prístupy regionálnej samosprávy k adaptácii na zmenu klímy